Náučno-emočný zážitkový program pre žiakov základných škôl
Program realizovaný v spolupráci s "OZ Škola života".
Program „AKO PREŽIŤ“ je veľmi silným praktickým vzdelávacím programom pre žiakov základných škôl. V spojení s pesničkami v podaní Jaroslava Gaža a Juraja Jaroščiaka (OZ Škola života) vytvárajú silný náučno-emočný kontext. Profesionálna záchranárka Mgr. Martina Kraľovanská priamo na figurínach poukazuje, čo treba robiť pri záchrane života.
Ako prežiť – keď rozhodujú prvé minúty
Hlavná myšlienka programu:
Dieťa alebo mladý človek nemusí byť zdravotník, aby dokázal zachrániť život. Potrebuje však vedieť rozpoznať nebezpečenstvo, správne privolať pomoc a zvládnuť prvé minúty do príchodu záchrannej zdravotnej služby.
Program by som nestaval ako klasickú prednášku o prvej pomoci, ale ako zážitkový a situačný tréning. Žiaci dostanú konkrétnu situáciu a učia sa, čo majú urobiť krok za krokom
Hlavný cieľ programu
Naučiť deti a mladých ľudí reagovať v situácii, keď sa niekomu náhle zhorší zdravotný stav alebo dôjde k úrazu, a osvojiť si jednoduchý postup:
ZASTAV SA → ZISTI → ZAVOLAJ → POMÔŽ → VYDRŽ DO PRÍCHODU POMOCI
Veľmi dôležitou súčasťou programu je odstránenie strachu typu: „Radšej nič neurobím, aby som niečo nepokazil.“ Dieťa sa má naučiť, že jeho hlavnou úlohou nie je stanoviť diagnózu, ale zabezpečiť vlastnú bezpečnosť, privolať odbornú pomoc, riadiť sa pokynmi operátora a vykonať základné úkony, ktoré zvládne.
Program má 7 tematických krokov
1. SOM PRVÝ NA MIESTE
Deti dostanú jednoduchú situáciu:„Na chodbe školy leží spolužiak. Čo urobíte ako prvé?“Učia sa základnú zásadu:Najprv bezpečnosť – potom pomoc.Rozlišujú napríklad pád zo schodov, dopravnú nehodu, úraz elektrickým prúdom, neznámu látku, požiar alebo človeka ležiaceho na zemi.Cieľom nie je memorovanie poučiek, ale vytvorenie správneho automatizmu.
Na stihnutie PDF
2. ZAVOLAŤ O POMOC
Je to jeden z najdôležitejších modulov.Žiaci sa prakticky učia:
- 155 – záchranná zdravotná služba
- 112 – jednotné európske číslo tiesňového volania
Precvičia si simulovaný telefonát:
- „Som pri základnej škole...“
- „Jeden človek leží na zemi...“
- „Nereaguje...“
- „Dýcha/nedýcha...“
Zapamätajú si jednoduché otázky:
- KDE som?
- ČO sa stalo?
- KOĽKO je zranených?
- V AKOM sú stave?
Najmä: Neukončovať hovor sám. Počúvať operátora a robiť to, čo povie.
3. REAGUJE? DÝCHA?
Praktický tréning rozpoznania, či človek reaguje a či normálne dýcha.Žiak sa učí rozhodovací strom:
- Človek reaguje → zostávam pri ňom a privolám pomoc.
- Človek nereaguje, ale dýcha → privolám pomoc, sledujem jeho stav a postupujem podľa pokynov operátora.
- Človek nereaguje a normálne nedýcha → okamžite volám pomoc a začínam život zachraňujúce úkony podľa pokynov operátora.
4. KEĎ IDE O ŽIVOT
Toto je hlavný praktický blok.
Na figurínach a tréningových pomôckach sa žiaci učia základné postupy prvej pomoci primerané ich veku. Dôležitý je najmä opakovaný praktický nácvik, nie iba pozeranie videa alebo počúvanie lektora.Možno zaradiť aj oboznámenie s AED – automatickým externým defibrilátorom, aby sa mladí ľudia nebáli zariadenia, ktoré môžu vidieť v obchodnom centre, škole, športovej hale alebo na stanici.
5. ÚRAZ PRED MOJIMI OČAMI
Modelové situácie, s ktorými sa deti reálne môžu stretnúť:
- silné krvácanie,
- pád z bicykla alebo kolobežky,
- úraz na ihrisku,
- porezanie,
- popálenie,
- poranenie končatiny,
- úraz hlavy.
Hlavnou otázkou vždy zostáva:„Čo môžem bezpečne urobiť ja, kým príde odborná pomoc?“
6. NÁHLY ZDRAVOTNÝ PROBLÉM
Starší žiaci môžu pracovať s ďalšími modelovými situáciami:
- spolužiak odpadol, človek sa dusí, niekto má prudkú alergickú reakciu, náhle sa mu veľmi zhorší zdravotný stav alebo sa správa nezvyčajne.
Žiak sa nemusí učiť diagnostikovať ochorenie. Má sa naučiť predovšetkým rozpoznať, že situácia môže byť vážna a že treba konať.
7. JA SOM PRIPRAVENÝ – ZÁVEREČNÁ SIMULÁCIA
Toto môže byť najatraktívnejšia časť celého projektu.Žiaci vopred nevedia, aká situácia ich čaká.
Objednajte si náš program